Informace ze světa Internetu hlavně o včelách a včelařích, a česky

Prečo spájať včelstvá v októbri?

8. září 2008 v 7:10 | Eman |  Včelařské metody, úly a další včelařský hardware
Dostal jsem od přítele Antona ze Slovenska článek o spojování včelstev.

Je rozdíl jestli mi o nějaké včelařské metodě vypráví pokročilejší začátečník, který si doma na zahrádce piplá 5-10 včelstev a příliš neexperimentuje, anebo když mi nějakou nezvyklou metodu popíše zkušený a sečtělý včelař starající se o stovky včelstev. Pro úplnost uvádím odkazy na doposud uveřejněné články ve včelařských novinách k podobnému tématu:
A nyní samotný článek Antona Turčániho:
Vo všeobecnosti každý chovateľ včiel vie, že len silné včelstvá dokážu maximálne využiť prírodou ponúkaný nektár či medovicu. Potreba silných včelstiev sa javí vtedy, keď znáška je bohatá ale krátkodobá, ako je to v prípade agátovej, ktorá v dlhodobom priemere trvá 10 dní a denný prínos v čase vrcholenia znášky môže byť aj 8-12 kg.
Teda sila včelstva v množstve jedincov 40-60 tis spolu s dostatkom miesta na ukladanie nektáru, sú alfou a omegou maximálnych výnosov medu. Tento stav môžeme dosiahnuť len vtedy, keď prezimujeme dostatočne silné včelstvá. Čo je to dostatočne silné včelstvo? Čavojský vo Včelári č.7/90 s.148 (včelstvo pred zazimovaním): do 1 kg slabé, od 1 do 1,5 kg stredné a nad 1,5 kg silné. Wilde, Imdorf OVP 3/83 za celkom normálne považujú včelstvá o sile 0,7-1 kg po prezimovaní. No a tu je problém lebo táto sila nedáva predpoklad na využitie jarných znášok, do ktorých zahŕňame znášky z repky olejnej a aj agátu. Tieto znášky potrebujú silnejšiu generáciu včiel.
Včela kranského typu (teda aj naša včela) prirodzenou cestou vytvára na zimu včelie spoločenstvo zimných dlhovekých včiel o reálnej hmotnosti (po prezimovaní) 1 až 1,3 kg ,plus- mínus 0,3 kg, čo nedáva predpoklad na vytvorenie silných včelstiev s počtom jedincov 40-60 tis. Pripraviť včelstvo s hmotnosťou 2-2,5 kg nie je prirodzenou cestou možné
a je skôr výnimkou. Včelstvo ako také v čase diferenciácie (júl, august) sa letných včiel na zimné- dlhoveké, nereaguje na umelé podnety včelára, ale dokonca ani na prírodné podnety, aby vytvorilo obrie včelstvá (pokusy v Bielefelde vo Švajčiarsku!). V našich chovoch je známy fakt, že včelstvá idúce do zimy nie sú rovnocenné, ale 1/3 spadá do slabšej , 1/3
do strednej a len 1/3 do silnej skupiny. Preto včelári všade vo svete totožných zemepisných pásiem hľadajú cesty ako tento prirodzený kód zmeniť a zazimovať všetky včelstvá silné a silnejšie (2 - 2,5 kg), no darí sa to s menším ako s väčším
úspechom.

Je cesta ako dosiahnuť silné včelstvá na znášku?

Kočujúci včelári za znáškou rýchlo zistili, že s nevyrovnanými včelstvami by kočovanie bolo nerentabilné (náklady by pohltili zisky), preto hľadali cesty ako ísť do znášky s vyrovnanými
ale zároveň silnými včelstvami. Na trvalých stanovištiach začali s chovom pomocných včelstiev v množstve 30-35% na stav včelstiev v kočovnom voze. Z týchto po úspešnom prezimovaní v čase prípravy včelstiev na znášku odoberali zaviečkovaný plod aj so včelami a v kočovnom voze posilňovali tie včelstvá, ktoré zaostávali (slabé a stredné), čím dosiahli vyrovnané včelstvá v kočovnom voze na znášku. Zdôrazňujem, kočovníci v takto ponímanom utváraní silných včelstiev pristupovali až pred znáškou napr. repkovou. To je jedna z ciest ako
pripraviť včelstvá na znášku na kočovanie ale i pre trvalé stanovištia. Ešte dodám, že silné včelstvá nie sú včelárovým tromfom len na hlavnú znášku napr. agátovú, ale i do ďalších letných znášok (medovica, les, slnečnica)

Moja metóda na prípravu silných včelstiev.

Je tá istá ako predchádzajúca, len ja vytváram druhé včelstvo "in situ" t.j. na mieste materského, pretože je to jednoduchší spôswob (nepotrebujem ďalšie úle) a z prebytku včiel vo včelstvách v tom čase (25.6-5.7, môžem za pomoci medzidna utvoriť v každého včelstva
druhé včelstvo bez negatívneho vplyvu na prípadnú znášku. Je len na mne, či ponechám do jari dve včelstvá samostatne, alebo ich spojím už v jeseň. Spôsob deleného včelstva (SDV) som dôkladne opísal v Kalendáriu vo Včelári 1999/2000, preto ho popíšem len letmo. Pripravím si dostatok mladých matiek . Úľová zostava pozostáva v tom čase z troch debničiek B 10 420x275mm: oddeliteľné dno, plodisko, materská mriežka a dve debničky medníkové. Všetky tri debničky odložím na kozlík, matku vložím do klietky Tic-tac a do otvoru vložím 5mm vrstvu CMC, klietku s matkou umiestnim cez letáč do podmetu. Na úľové dno položím medníkovú debničku s plástami so zásobami3-4 kg a debničku uzavriem materskou mriežkou, ako druhú nasadím ďalšiu medníkovú debničku a uzavriem medzidnom s vlastným letáčom a zostavu ukončím pôvodným plodiskom. Do zimy takto pripravím dve rovnocenné včelstvá, ktoré môžu doplnení zásob samostatne prezimovať.
Z doterajších skúseností môžem tvrdiť, že časť včelstiev je dobré prezimovať ako dve včelstvá a druhú časť spojiť v jeden celok ešte do zimy. Pri prvom spôsobe t.j. prezimovaní dvoch včelstiev mám istotu, že na jar mám k dispozícii matku, ktorú môžem použiť do včelstva kde sa matka stratila, prípadne využívam prebytočný plod a včely na posilnenie zaostávajúcich. Pri druhom spôsobe t.j. spojením včelstva vytvorím silnejšie včelstvo a usporím na zimných zásobách. Zdá sa mi, že takéto silné včelstvo, čo je samozrejmé, lepšie prezimuje ale hlavne lepšie využije jarné znášky (ovoc. stromy a repku olejnú!. Zdôrazňujem, závisí to len a len od včelára ako sa rozhodne, či ponechá dve alebo vytvorí
jedno včelstvo.

Problém dlhovekých zimných včiel

Pojem dlhoveké zimné včely každý pozná, lebo na stránkach všetkých včelárskych časopisov sa skloňuje vo všetkých pádoch, ale obísť ho ani ja pri tejto úvahe nemôžem. Nie všetky včely pred zimou sú dlhoveké. Čo to pre včelára znamená? Mať v septembri plný úľ včiel ešte neznamená , že aj do zimy pôjdu v takom množstve a sile, lebo ich množstvo sa ešte do zimy a jari markantne zníži. Vysvetlenie je "skoro" jednoduché, nie všetky boli dlhoveké, preto sa z úľa krátkoveké vytratili lebo ich životný potenciál bol nulový.
Teória vzniku dlhovekých zimných včiel (DZV) nie je ešte celkom známa (podľa mňa) a ustálená, je názorovo rôznorodá, preto sa pri formovaní silného včelstva na zimu nedá využiť. Včelárski odborníci v Bielefelde svojimi dlhodobými pokusmi dokázali, že všetky odporúčané metódy ako dosiahnuť nadpriemerne silné včelstvo do zimy nevedú k žiadanému cieľu. Aj keď svojimi zámermi dosiahli v priemere väčšie rozlohy plodu u podnecovaných včelstiev ako nepodnecovaných, v konečnom dôsledku množstvo prezimovaných včiel nebolo adekvátne k väčším rozlohám plodu v auguste a ani vynaloženým prostriedkom. K týmto záverom som nezávisle dospel i ja počas dlhoročných experimentoch s letným podnecovaním a vyrovnávaním včelstiev spojeným s tzv. taxáciou plodu tak ako to odporúčal P.Silný. V auguste (10.8) muselo mať každé včelstvo minimálne 40 dm2 plodu , silnejším odoberať a slabším pridávať. V konečnom dôsledku sa to na sile včelstiev neprejavilo. Ako potom na to aby včelstvo išlo do zimy naozaj silné?
Zároveň som sa začal zaoberať aj otázkou vzniku dlhovekých zimných včiel (DZV) , lebo to mohlo byť kľúčom k rozriešeniu tohoto problému. Tušil som, že mechanizmus vzniku DZV musí byť iný ako sa všeobecne prezentuje. V tom ma utvrdzovali aj moje neúspešné pokusy s tvorbou silných včelstiev v auguste . Usúdil som, že proces vzniku dlhovekých zimných včiel prebieha postupne a to vnútornou diferenciáciou a trvá od 7 do 9 mesiaca, kedy sa tento proces končí.
Zimné včely počas tohoto procesu získajú tzv. tukové teliesko, ktoré je zásobárňou energie v zimných mesiacoch až do ich nahradenia novými včelami. Tukové teliesko včely získavajú postupne a to kŕmením sa dusíkatými látkami, ktoré obsahuje prinesený peľ. Ak prinášaný peľ je chudobný na dusíkaté látky (pod 22% dokázali to austrálski výskumníci) , objavuje sa v týchto včelstvách známy "kanibalizmus" t.j. požieranie vlastného plodu (vajíčok a lariev, čo sa nesprávne pripisuje hladovaniu včelstiev), využívajú budúce DZV na získavanie potrebných látok aj takouto cestou. Toto je okrajové vysvetlenie vzniku DZV a vrátim sa k nemu osobitným článkom. Pojem "vnútorná diferenciácia" interpretujem na základe empirických skúseností získaných rokmi praxe a pozorovania včiel. Pravdivosť tohoto tvrdenia potvrdí alebo vyvráti len budúcnosť a dôsledný vedecký výskum. Už teraz však toto poznanie sa dá využiť na vytváranie silnejších včelstiev pre zimné mesiace.

Integrácia včelstiev v októbri

Prečo práve tento termín, keď tak môžem urobiť koncom augusta alebo začiatkom septembra? Môže sa pýtať každý z vás! Veď včelstvá svoj vývoj ukončili, sú dokŕmené a spojením v auguste by ešte mohli využiť ponúkaný peľ prírodou. No nie je to tak. Pri týchto vetách sa musím zastaviť a vysvetliť si tento slovný "galimatiáš".
V začiatkoch svojich pokusoch zimovať hmotnejšie včelstvá, bez bližšieho poznania mechanizmu vzniku dlhovekých zimných včiel, som včelstvá spájal už koncom augusta, pretože som si bol istý, že spojením dvoch včelstiev v tomto období, získam aj dvojnásobnú hmotnosť prezimovaného včelstva. Veď vtedajšie rady odborníkov sa niesli v duchu, "ak chceš prezimovať silné včelstvá, podnecuj ich, a posilňuj prebytočným plodom, spájaj slabšie včelstvá a pod. V čase spojenia a aj nasledujúce mesiace do zimy to tak bolo, ale prezimované včelstvá nepotvrdzovali očakávané výsledky, lebo ich hmotnosť sa prakticky nelíšila od včelstiev pripravených na zimu tradičným spôsobom. Bolo to pre mňa sklamanie, lebo práca s tvorbou pomocných včelstiev bola zbytočná a drahá! Ak som chcel rozlúsknuť tento oriešok, musel som pokusy opakovať, len s tým rozdielom, že som termín spájania postupne posúval na neskorší termín. Z augusta na september až október, až vtedy spojené včelstvá prezimovali naozaj dvojnásobne silné. Prax teda potvrdila, že proces tvorby dlhovekých včiel je dlhodobý, pre každé včelstvo osobitný a skončí len koncom septembra, kedy sa stáva nezvratný.
Doporučenie: Ak sa rozhodneme integrovať - spájať včelstvá v jeden celok za účelom utvorenia silného zimujúceho včelstva, tak to robme zásadne v čase od 15 do 31. októbra. Spôsob spájanie je jednoduchý, jedna matka sa odoberie (staršia a menej výkonná) a medzidno sa odstráni. Vzájomný styk sa uskutoční bez útočných stretov včiel.

Záver

Tento nezbytný proces je podľa všetkého koncom septembra ukončený a je nezvratný a práve keď v tomto čase spojíme dve včelstvá v jeden celok sú naozaj aj dvojnásobne silné. Ak včelstvá spájame predčasne ako som to napísal v úvode, k cieľu z celkom prozaických príčin sa nedočkáme, lebo včela kranská nevytvára silné zimné populácie (včelie spoločenstvo chce len prežiť) a keď v auguste spojíme dve rovnocenné včelstvá, ostane z toho prebytku v zimnom chumáči len toľko včiel, aby bezpečne prežilo zimu. Túto vlastnosť včely získali evolúciou, lebo včely v prírode sa nechystajú prezimovať silné preto aby doniesli veľa medu v budúcom roku, ale preto aby prežili zimu a po zime sa znovu mohli rozmnožiť- rojiť. A v tom je podstata celej problematiky prirodzenej sily včelstva v zime. Pôzdne spájanie včelstiev na stránkach Včelařství propagoval J.Boháč (možno to bol iný, ale istotne to na stránkach Včelařství bolo), spájanie odporúčal dokonca na prelome XII a I.mesiaca a i ďalší autori poukazovali na tento priaznivý moment ( J.Hájek náhodne spájal dve včelstvá v XI.mes, uverejnenie vo Včelár-i) ), keď sa doslova rozplývali o následnom jarnom raste a výnose spojeného včelstva, len chýbalo praktické či teoretické zdôvodnenie tohoto princípu. Možno tento môj exkurz tento problém naznačil a zároveň objasnil, prečo spájať včelstvá po ich biologickom "dozretí" až na konci jesene.
Je prirodzenou vlastnosťou človeka a nielen včelára pochybovať o tom čo je preňho nové , to je v určitom slova zmysle prijímané s nedôverou. Ako sa presvedčiť o správnosti diskutovanej téme je len jedna cesta, dôkladne ju odskúšať na svojej včelnici.
*Anton Turčáni*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Leoš Dvorský Leoš Dvorský | 8. září 2008 v 9:07 | Reagovat

Tohle je téma na strašně dlouho. Podle mne je největším problém v tom, že jsme neochopili chování včelstva. Je třeba se podívat zpět do přírody. Jak se tam včelstva chovala a proč a porovnat si to s dneškem. Jak se včelstva chovají a proč.  Ale to bych se jen opakoval.

2 Eman Eman | E-mail | 8. září 2008 v 9:15 | Reagovat

Není potřeba sáhodlouze rozebírat téma, ale stačilo by nadhodit některé problémy. Čtenáři by pak měli látku k přemýšlení, případně k experimentování. Já v srpnu například zakrmil několik oddělků po jednom nástavku 39x24 a podle pravidel dotací, kdy musí tyto obsedat 7 rámků 39x24 jsem je přihlásil jako včelstva k registraci i na dotace.

V listopadu až poberu dotace se možná rozhodnu je spojit, abych měl silná včelstva na jaře. Myslím, že to není nic proti ničemu a budu mít méně práce a méně včelstev. Taky je další varianta, že počkám do jara a využiji většího množství včelstev k selekci podle toho jak se budou vyvíjet a jaké vykáží další vlastnosti.

3 Ivan Černý Ivan Černý | 8. září 2008 v 13:06 | Reagovat

Anton popsal chování včelstva na podzim moc pěkně. Moje vlastní zkušenosti jsou tytéž.

Stále je ale třeba mít na paměti, že pozdním spojováním vnutíme včelstvu situaci, která pro něj není přirozená a slouží jen našim zájmům - hodně medu na jaře. Dokud mohou, včely se tomu brání (viz spojování v srpnu) a obnoví rovnováhu populace-prostor-zásoby podle svého.

Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem (Entity se nemají zmnožovat více, než je nutné, W. Occam). Možná jde dosáhnout silného včelstva na jaře i jinak, více po srsti přirozenému chování včelstva.

4 Anton Turčáni Anton Turčáni | E-mail | 8. září 2008 v 21:10 | Reagovat

K /3/, Technologický postup /TP/ spájanie včelstiev na dosiahnutie istej sily včelstva, nie je vypracovaný pri "stole", ale na základe množstva pokusov s včelami. TP vytvárania silných včelstiev je autentický a plne v súlade biológiou včiel.

Spájanie včelstiev som plne i keď letmo, zdôvodnil prečo je výhodné spájať včelstvá tak v pôzdnom čase. Myslím si, že metóda nie je zameraná proti prirodzenému chovaniu včiel, veď ich sila znásobená dlhovekými včelami viac prináša osohu pre zimujúce včelstvo. Nakoniec všetko čo robíme pri chove včiel je ďaleko od ich prirodzenosti. Či chceme alebo nie, skôr včely sa musia prispôsobiť nám, pretože mi ich exploa                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                tujeme - vykorisťujeme v prospech seba a ony sa musia prispôsobiť.

Pri mojich pokusoch bolo dôležité, že sa potvrdilo to čom som v začiatkoch pokusov nevedel a to bolo, že dlhovekosť včiel vzniká postupne už od VII.  do IX. mesiaca, čo je v rozpore z doterajšou teóriou vzniku dlhovekých včiel. Aj o tomto by sme mali a mohli diskutovať.

Na pozorovanie prirodzeného chovania včiel som pred rokom pripravil klát s vnútornými rozmermi 30x30x105 cm (vlastne klát obsadil roj bez môjho prispenia), do ktorého nezasahujem, i keď to nie je celkom pravda, lebo včelstvu pomôžem navýšiť zásoby a urobím fumigáciu proti VD. Stavbu včelieho diela som nechal na včely, do rojenia nezasahujem, vlastne ani nemôžem.

Tohoto roku včelstvo rozšírilo stavbu diela, vyleteli tri roje (zásoby im neodoberám, dvakrát sa časť diela odtrhla, vychovali si novú matku a včelstvo sa rýchlo skonsolidovalo. Je pripravené do zimy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama